Představení účastníků Eura 2020 - Slovensko

Rok 2021 pre slovenskú reprezentáciu vôbec nezačal dobre. Zverenci Štefana Tarkoviča sa kvalifikovali na Euro napriek kolísavej forme prostredníctvom play-off a marcové duely na štarte kvalifikácie na MS 2022 ukázali, že Slovensko sa ešte musí zlepšiť. Z dvoch zápasov proti Cypru a Malte sa očakávalo šesť bodov, ale nakoniec boli iba dva: a to po dvoch vydrených remízach.

Slovensko doma s Maltou dokonca prehrávalo po polčase 0:2 a len veľký ofenzívny tlak po prestávke viedol k dvom streleným gólom.

Okolo tímu sa vytvorila negatívna atmosféra, fanúšikovia sa na hráčov hnevali. Keď prišiel tretí kvalifikačný zápas s Ruskom, bodový zisk sa neočakával. Slovensko napriek tomu zvíťazilo 2:1 po góloch Milana Škriniara a Róberta Maka. Mak, ktorý nedávno podpísal kontrakt s Ferencvárosom Budapešť, bol pritom v nedávnom období ostro kritizovaný.

Po víťazstve nad Ruskom povedal: "Ja počúvam kritiku na moju osobu v reprezentácii už asi štvrtý rok. Už som si zvykol, ale sú tu hráči, ktorí to neznášajú dobre a dosť to ovplyvňuje to mužstvo. Myslím si, že toľko kritiky, ktorej sa nám dostáva, si nezaslúžime pre to, čo sme všetko spravili pre Slovensko. Tak, ako my máme neprajných fanúšikov, to som videl málokde. A preto ma dnešná výhra potešila, aby nám tí, ktorí nám nefandia, práve začali. Hlavne, aby verili Slovensku a držali sme spolu ako národ, tu nejde o mňa alebo o iných hráčov."

V prípade Slovenska sa o fanúšikoch hovorilo často. Aj bývalý reprezentačný tréner Ján Kozák starší počas kvalifikácie na Euro 2016 opakoval, že jeho najväčším víťazstvom bol návrat fanúšikov na štadión. Zatiaľ čo pred Kozákovým príchodom chodilo na domáce zápasy iba pár tisíc ľudí, v kvalifikácii na Euro 2016 už bývalo väčšinou vypredané. Po Kozákovom konci však odišli aj viacerí kľúčoví hráči - na čele s Martinom Škrtelom - a po (stále prebiehajúcej) generačnej výmene si ešte obmenený tím fanúšikov celkom nezískal. Podariť sa to môže práve na Eure. Očakávania nie sú vôbec vysoké, ale práve vtedy sa Slovensku najviac výsledkovo darí.


V tomto prípade nastupuje problém slovenskej mentality. Makove slová totiž už v minulosti použili viacerí bývalí reprezentanti, napríklad známy tvorca hry Ružomberka a nórskeho Rosenborgu Trondheim Marek Sapara. "My nie sme krajinou fanúšikov, my nemáme fanúšikov. Nemáme ľudí, ktorí by verili klubom, ktorí by kvôli svojmu klubu chodili na štadióny. Je ich veľmi málo, ide o malé percento ľudí, ktorí chodia na futbal, lebo majú radi svoj klub. Keď sa darí, fanúšikujeme všetci. Keď sa nedarí, všetci nadávame a kritizujeme, všetci sme tréneri a vieme, ako sa to má robiť. Bohužiaľ, sme taká spoločnosť a ťažko sa to bude dať zmeniť. Pokiaľ sa to nezmení odvrchu, pokiaľ nebude poriadok aj v iných sférach, nielen v športe, tak potom to tak bude vyzerať aj na ihriskách, aj na tribúnach,” povedal v rozhovore pre Denník N.

Na Slovensku možno chýba výraznejšia fanúšikovská kultúra, ale slovenský futbal v posledných rokoch profitoval najmä z toho, že mladí hráči dostávali v lige veľa šancí. Keďže väčšina klubov si nemohla dovoliť kvalitnejšie posily zo zahraničia, viaceré z nich sa rozhodli dať šancu mladým odchovancom. Najlepšiu prácu v tomto smere dlhodobo robí MŠK Žilina, ktorá koncepčne pracuje s mládežníckymi kategóriami a pokračuje v tom aj po odchode dlhoročného trénera Adriána Guľu. V Žiline pôsobili viaceré dnešné opory slovenskej reprezentácie: začínali tam aj veteráni ako Tomáš Hubočan či Peter Pekarík, ale aj mladší ako Martin Dúbravka, Milan Škriniar či Róbert Boženík. Nie každý však pristupuje k prestupovej politike rovnako ako Žilina: napríklad AS Trenčín bol v minulosti úspešný vďaka spoluprácam so zahraničnými akadémiami a agentmi, keď privádzal typologicky zaujímavých hráčov z Brazílie či Nigérie. Viacerých z nich neskôr predal do Belgicka či Holandska, brazílsky útočník Wesley Moraes dokonca neskôr prestúpil cez Club Brugge do Aston Villy.

Na Slovensku teda vyrástla pomerne kvalitná generácia mladých hráčov, ktorá sa pred štyrmi rokmi dostala na Euro do 21 rokov, v skupine odohrala dobré zápasy a len tesne nepostúpila ďalej. Hviezdami 21-tky v tom období boli Škriniar či Stanislav Lobotka: Ján Kozák starší ich potom ihneď výraznejšie zaradil do seniorskej reprezentácie, hoci Škriniar bol už aj v kádri na Euro 2016. Keď Kozák skončil, bolo jasné, že káder bude treba obmeniť: vymenil ho teda dovtedajší tréner 21-tky Pavel Hapal.





Slovenskí hráči tvorili drvivú väčšinu kádra na Euro 1976, keď Československo získalo jedinú veľkú trofej vo svojej histórii. Tréner Václav Ježek so svojim asistentom Jozefom Venglošom profitovali aj z kvalitnej partie, ktorá sa vytvorila v Slovane Bratislava. Hráči ako Anton Ondruš, Marián Masný, Ladislav Jurkemik, Karol Dobiaš, Jozef Čapkovič a ostatní patria k najväčším legendám slovenského futbalu a Československo následne získalo bronz na Eure 1980.

V ére samostatnosti však muselo Slovensko čakať na veľký turnaj až do roku 2009, keď postúpilo na MS do Juhoafrickej republiky. Samozrejme, aj v prípade tejto kvalifikácie Slováci v dôležitom zápase zlyhali: doma prehrali so Slovinskom, hoci mohli oslavovať postup. Zabezpečili si ho potom až v snehu v poľskom Chórzowe po vlastnom góle Seweryna Gancarczyka. Kvalifikácia na Euro 2016 pod Jánom Kozákom začala vo veľkom štýle: víťazstvom na pôde Ukrajiny a aj doma nad majstrami Európy Španielmi. Nebola to pritom žiadna náhoda - Slovensko hralo výborne a podalo skvelý výkon najmä v defenzíve. Profitovalo z pevnej obrany: na ľavom kraji nastupoval niekdajší stopér Tomáš Hubočan, na pravom kraji ofenzívnejšie ladený Peter Pekarík. Pevnosť však vychádzala predovšetkým zo skúsenej stopérskej dvojice s Jánom Ďuricom a Martinom Škrtelom, ktorých partnerstvo nemalo v európskom medzištátnom futbale veľa obdôb: hrali spolu pravidelne až dvanásť rokov.

Na Eure potom Slovensko postúpilo z náročnej skupiny s Walesom, Ruskom a Anglickom, pamätný bol najmä gól Mareka Hamšíka proti Rusku. V osemfinále s Nemecko stavil Kozák na ultradefenzívnu taktiku, ktorá predtým viedla k bezgólovej remíze s Anglickom. Proti Nemcom však nevyšla a Slovensko vypadlo.


V prípade Slovenska išlo o veľmi rozporuplnú kvalifikáciu. Slovensko odštartovalo víťazstvom v derby nad Maďarskom (2:0), ale potom podľahlo na ihrisku Walesu (0:1). Po víťazstve s Azerbajdžanom prišlo stretnutie s realitou: prehra o štyri góly doma s Chorvátmi, keď Slovákov zničil najmä skvele hrajúci útočník Dinama Záhreb Bruno Petković. Slovensko nedokázalo poraziť ani Chorvátov, ani Wales. V skupine teda skončilo tretie, pričom proti Maďarom v tabuľke pomohli najmä dve víťazstvá vo vzájomných dueloch.

Slovensko už pod vedením Pavla Hapala sa snažilo na jednej strane dosahovať výsledky, ale na druhej strane aj prebudovávať káder. Skončil najmä Škrtel a v defenzíve vznikol veľký problém. Partnerom Škriniara bol počas kvalifikácie väčšinou Denis Vavro, po jeho chybách v defenzíve ho však neskôr vystriedal Martin Valjent či Ľubomír Šatka. Práve Šatka dostal príležitosť aj v play-off, keď Slovensko postúpilo na Euro po ťažkých zápasoch s Írskom a v Severnom Írsku po predĺžení. Hrdinom penaltového rozstrelu s Írskom sa stal brankár Fulhamu Marek Rodák, ktorý by ani nechytal, keby nebol Martin Dúbravka, dlhodobá brankárska jednotka, zranený. Slovensko sa dostalo na šampionát, ale nebolo to také presvedčivé ako na Euro 2016.




Štefan Tarkovič bol asistentom Jána Kozáka staršieho a mužom, ktorého ako svojho nástupcu Kozák na záverečnej tlačovej konferencii odporúčal. Slovenský futbalový zväz si však vtedy vybral dovtedajšieho trénera 21-tky Pavela Hapala. Hapal sa od začiatku snažil aj o aktívny futbal, zatiaľ čo Tarkovič potreboval od začiatku svojho pôsobenia predovšetkým výsledky. Hapal totiž skončil krátko po tom, ako Slovensko v semifinále play-off porazilo Írsko.

Tarkovič pracoval po odchode Kozáka pre SFZ, preto bola jeho voľba logickým krokom. Počas Kozákovej éry sa zaoberal predovšetkým analýzou súperov a prípravou tréningov. "Tarkovič je veľký odborník. Má dlhodobý prehľad o mužstve a skúsenosti z pozície asistenta. Bol zodpovedný za tréningový proces a ďalšie dôležité veci. Ak sa stane hlavným trénerom, bude pokračovať v tom, čo fungovalo počas éry trénera Kozáka a prinieslo úspechy," povedal o ňom Ján Mucha, brankár Slovenska na MS 2010.

Hráčov poznal z pôsobenia po boku Kozáka a ako asistentov si vybral dvoch bývalých reprezentantov: Samuela Slováka a legendárneho Mareka Mintála, ktorý bol v sezóne 2004/2005 v drese Norimbergu najlepším strelcom nemeckej Bundesligy. Od Tarkoviča sa budú vyžadovať výsledky na Eure a zároveň aj to, aby pokračoval v prebudovaní kádra. Pred štyrmi rokmi v rozhovore pre Rádio Expres povedal, že "budúcnosť slovenského futbalu je ružová", a to aj vtedy, keď skončí Hamšík so Škrtelom. Podľa analýzy portálu Athletic ide Slovensko do turnaja s tretím najstarším kádrom spomedzi všetkých účastníkov, preto Tarkovičova práca týmto Eurom ešte len začína.




Mohol by to byť niekto iný ako Marek Hamšík? Jedna z najväčších legiend v histórii SSC Neapol, ktorého v Taliansku vždy zbožňovali. Na Slovensku bol na začiatku svojej reprezentačnej kariéry kritizovaný. Keď začal v osemnástich hrávať za seniorskú reprezentáciu, vtedajšieho trénera Jána Kociana sa pýtali, či to s tým mladým Hamšíkom v základe myslí vážne. Hamšíka používal najmä ako defenzívneho záložníka, keďže práve na takom poste začínal v druholigovej Brescii. Po prestupe z Neapole sa však z Hamšíka čoraz viac stával tvorca hry, zatiaľ čo nováčika Serie A doviedol do pravidelného boja o špicu tabuľky.

V reprezentácii však na to tréneri väčšinou nereagovali: Hamšíka nepoužívali ako číslo 10, ale často na stiahnutejšej pozícii či dokonca na kraji zálohy. Nebol to preto taký Hamšík, akého ľudia videli v Neapole: a slovenskí fanúšikovia mu to dávali pocítiť. Zmena prišla pod Vladimírom Weissom starším, ktorý z neho spravil najmladšieho kapitána v histórii Slovenska.

Až pod Jánom Kozákom starším však získal post, ktorý potreboval: pozíciu "desiatky" a absolútnu voľnosť. Hamšík však nikdy nebol lenivým tvorcom hry, práve naopak: viedol pressing Slovenska a keď náhodou chýba, myšlienka chýba celému tímu. Hamšík mal v posledných mesiacoch problémy, kvôli nedostatočnej hernej praxi v Číne prestúpil netradične do švédskeho Goteborgu. Pre mladých hráčov je vzorom aj príkladom, Slovensko je však na ňom podobne závislé ako Poľsko na Robertovi Lewandowskom.




Keď chýba Marek Hamšík, kapitánsku pásku preberá jeho partner zo zálohy Juraj Kucka. Bojovný záložník upútal ako tínedžer v Ružomberku a Vladimír Weiss starší ho neváhal zobrať aj na MS 2010 do Juhoafrickej republiky, kde sa hneď ukázal ako budúci líder reprezentácie. V Taliansku ho prirovnávali k tanku a v národnom tíme dokazoval svoju kvalitu aj líderské schopnosti.

Pre Hamšíka bol mimoriadne dôležitý: ako box-to-box midfielder priniesol do stredu poľa fyzickosť a bojovnosť, ale zároveň aj podporu ofenzívy a kvalitnú kombináciu. Kucka ako mladík ešte počas pôsobenia v Podbrezovej pre miestne médiá povedal, že raz chce hrať za AC Miláno. Vtedy ho všetci vysmiali, ale nakoniec na San Sire strávil dve sezóny. Kucka odohral za Slovensko už 83 zápasov a v priebehu poslednej dekády patril v reprezentácii k najlepším.




Dávid Strelec sa tesne pred Eurom v zápase s Bulharskom zranil a do nominácie sa preto nedostal. Je to škoda, lebo mohol byť alternatívou do ofenzívy, na post hrotového útočníka alebo podhrota, kde má Slovensko dlhodobo veľký problém. Štefan Tarkovič však v marci proti Malte prvý raz na ihrisko poslal 18-ročné krídlo holandského Groningenu Tomáša Suslova, ktorý patrí k najväčším objavom uplynulej sezóny holandskej Eredivisie. Suslova vychovali zahraničné akadémie a má dobre nakročené k tomu, aby sa v budúcnosti stal hviezdou slovenskej reprezentácie.

Dokáže zahrať v strede - v podstate na Hamšíkovej pozícii - ale aj na poste krídla, kde by mohol na Eure dostať šancu, keďže väčšina krídel nie je v najlepšej forme. Suslov sa pritom veľkých zápasov vôbec nebojí, práve naopak, jeho sebavedomie mu umožňuje aj pod tlakom podávať dobré výkony. "Myslím si, že som najväčším talentom z Groningenu," vyhlásil nedávno pre magazín fanúšikov Groningenu. Jeho výkony na ihrisku to zatiaľ úplne reflektujú.




Štefan Tarkovič zatiaľ nemal veľa príležitostí s taktickou formáciou experimentovať. Typológia hráčov je však taká, že ako najlepšia možnosť vychádza rozostavenie 4-3-3, ktoré však môžeme pokojne napísať aj ako 4-2-3-1. Jadro tímu tvoria zvyčajne dvaja defenzívnejšie ladení záložníci, pred ktorými operuje Marek Hamšík, dopĺňaný dvoma krídlami a hrotovým útočníkom. Nedostatok alternatív na niektorých ofenzívnych postoch však zapríčinil, že čoraz viac priestoru dostáva Hamšíkovi podobný Ondrej Duda na úkor jedného krídla. V zápasoch, v ktorých Slovensko nie je papierovým favoritom, sa Tarkovič aj jeho predchodcovia často spoliehali na 4-6-0, rozostavenie bez klasického hrotového útočníka, v ktorom operoval Hamšík ako "desiatka" a Duda ako "falošná deviatka". Slovensko sa najlepšie cíti v pozícii outsidera, keď sa od neho neočakáva iniciatíva a kreativita. Proti Poľsku, Švédsku ani Španielsku nebude papierovým favoritom, čo by mu mohlo vyhovovať.

V bráne má post jednotky Martin Dúbravka, ktorý sa stal v drese Newcastleu United jedným z najlepších brankárov v anglickej Premier League. Dúbravka má kvalitnú rozohrávku aj orientáciu pri centrovaných loptách a aj skvelé reflexy. Stal sa výborným nástupcom Jána Muchu a v reprezentácii nerobí chyby. V prípade zranenia ho dokáže skvele zastúpiť Marek Rodák, náhradník vo Fulhame, ktorý žiaril v penaltovom rozstrele proti Írsku. Dušan Kuciak je skúsenou trojkou.

Tarkovič mal však problém s ľavým krajom obrany. Pavel Hapal naň začal stavať predovšetkým Dávida Hancka, toho v Sparte Praha používajú skôr ako stopéra. Po konci reprezentačnej kariéry sa preto musel vrátiť veterán Tomáš Hubočan, ktorý je aj v 35 rokoch suverénne najlepšou voľbou. Hubočan ako bývalý stopér je najlepší smerom dozadu, kde sa mu darí brániť aj kvalitné krídla najmä vďaka svojim obrovským skúsenostiam a tvrdosti. Poskytuje zároveň aj defenzívnu istotu krídlu, ktoré operuje pred ním, a môže si dovoliť aj občas nevrátiť sa dozadu. V minulosti z toho profitoval Vladimír Weiss mladší.

V strede obrany je lídrom Milan Škriniar, ktorý má za sebou skvelú sezónu v Interi Miláno, hoci ešte cez leto mal pôvodne odísť. Tarkovič si ako jeho defenzívneho partnera vyberie zrejme Ľubomíra Šatku. Ten zatiaľ podáva spoľahlivé výkony, predviedol ho aj v generálke na Euro na pôde Rakúska. Alternatívou za Šatku by mohol byť Martin Valjent, jeden z kľúčových hráčov Mallorcy pri jej postupe do La Ligy. Ďalšou možnosťou je Denis Vavro, ktorý sa do nominácie dostal aj napriek kiksu v dueli s Bulharskom, po ktorom Slovensko inkasovalo. Na poste pravého obrancu má neohrozenú pozíciu ukážkový profesionál Peter Pekarík, prvý moderný krajný obranca v histórii Slovenska. Pekarík výborne podporuje ofenzívu, dokáže robiť zaujímavé nábehy do priestoru pravého krídla a rozumie si s Kuckom či Hamšíkom. V reprezentácii patrí k lídrom a tréner Slovenska bude mať v budúcnosti veľký problém ho plnohodnotne nahradiť.

Tarkovič má najviac možností na výber v strede zálohy. Pozícia Juraja Kucku je pevná, keďže je skvelým partnerom pre Hamšíka. Kucka prináša na ihrisko prehľad aj tvrdosť a zároveň sa skvele pohybuje medzi líniami a podporuje útok. Tarkovič nemá v krídla typologicky podobného hráča, keďže Kucku môžeme opísať ako "box-to-box midfielder". Vedľa neho proti Rakúsku skúšal Jakuba Hromadu zo Slavie Praha, ktorý absolvoval výbornú sezónu. Zatiaľ sa výborne ukázal vždy aj v reprezentácii a má veľkú šancu, aby využil kolísavú formu Stanislava Lobotku a vytlačil ho zo základnej zostavy. V prípade Lobotku sa špekulovalo, že sa nedostane ani do nominácie, keďže za Neapol takmer vôbec nehral. Nakoniec ho Tarkovič vybral. Tréner sa možno v niektorých zápasoch rozhodne až pre systém s troma defenzívnymi záložníkmi, v tom prípade by ku Kuckovi a Hromadovi mohli pribudnúť aj Patrik Hrošovský a Ján Greguš. Hrošovský je skvelý v defenzíve aj v kombinácii na malom priestore, zatiaľ čo Greguš dokáže byť hrozbou aj smerom dopredu.

Celý herný plán Slovenska však závisí od výkonu Mareka Hamšíka, ktorý prežil ťažké obdobie. Chýba mu zápasová prax a na zraz pred Eurom prišiel s menším zranením lýtka, preto sa neobjavil ani v prípravných zápasoch. Teraz bude Tarkovič dúfať, aby bol na Euro k dispozícii. Hamšík je totiž hlavným tvorcom hry, mužom, ktorý prináša do rozohrávky pokoj a myšlienku. Pre Slovensko bol vždy tou najväčšou zbraňou a v podstate aj slabinou, lebo ak ho súperi dokážu eliminovať, Slovensko toho smerom dopredu veľa nespraví. Zatiaľ však malo šťastie, že Hamšíka dokázal zastaviť len málokto.

Okrem Hamšíka prichádza do úvahy aj Ondrej Duda s Lászlóm Bénesom. Duda hrá na takmer identickom poste ako Hamšík, preto bol v reprezentácii vždy v jeho tieni. Pri absencii hrotového útočníka však Dudu začali tréneri používať čoraz viac ako "falošnú deviatku", kde hráva aj v Kolíne. Bénes je zase kvalitnou "osmičkou", ale dokáže zahrať na všetkých postoch ako ofenzívny záložník. Pri absencii výborných krídel by Tarkovič mohol reálne uvažovať aj o použití Hamšíka, Dudu a Bénesa naraz.

Ďalšou možnosťou je nasadiť krídla, pričom Tarkovič si bude vyberať z navrátilca Vladimíra Weissa mladšieho, Tomáša Suslova, Róberta Maka a Lukáša Haraslína. Ide o typologicky podobných hráčov. Weiss sa dokáže presadiť v súboji jeden na jedného, Suslov sa komfortnejšie cíti v strede, ale dokáže zahrať aj na kraji. Mak a Haraslín sú už typickým krídlami so schopnosťou dostávať sa do gólových šancí.

Na hrote by mal byť voľbou číslo 1 Róbert Boženík, ktorý je kvalitatívne spomedzi hrotových útočníkov najlepší. Hapal ho vytiahol ako 19-ročný talent zo Žiliny a je najlepším útočníkom Slovenska od konca Róberta Vitteka a odchodu jeho nástupcu Adama Nemca. Ivan Schranz sa tesne pred Eurom v zápase s Rakúskom zranil a zrejme bude v úvode Eura chýbať, a zostáva už len Michal Ďuriš.

Tarkovič má zaujímavých hráčov v ofenzíve, ale nedá sa veľmi očakávať, že by ich používal naraz. Predpokladá sa skôr defenzívne ladený systém.